Dievča od vedľa - Creepypasta

Všetko sa to začalo, keď mi bolo 13. Bola som len to dievča od vedľa. A ako všetky dievčatá v mojom veku som tiež chodila do školy, robila som úlohy, robila športy a chodila som von s kamarátmi. Bola som šťastná a bezstarostná, nič na svete ma neťažilo. Bola som len .. obyčajné dievča. Dom vedľa nás bol pár mesiacov voľný a potom, na jar, sa prisťahoval nový sused. Prišiel za mojou mamou a vyzeral ako hodný chlap. Jeho meno bolo Nick. Mal tak okolo 30 rokov, ale nebol ženatý ani nemal deti. Bol taký ten tichý typ, ktorý toho veľa nenarozprával, ale bol naozaj hodný. Dokonca nám navrhoval nejaké opravy v domácnosti a ručnú prácu. Otec s nami už dlho nebol a v baraku bolo veľa vecí, ktoré potrebovali opravu, takže mama prijala jeho ponuku. Veľa nám pomohol. Čas od času prišiel urobiť nejakú prácu na náš dvorček a vždy sa snažil so mnou nadviazať konverzáciu. Pripadalo mi to vtipné, pretože bol vždy nervózny, koktal a potil sa. Jedného rána, pred tým, než som išla do školy, za mnou prišla mama a povedala: "Nechcem, aby si už s Nickom niekedy hovorila. Ak ho uvidíš vonku a ja nebudem doma, zájdi do domu a zamkni dvere. " Keď som sa mamy spýtala prečo, neodpovedala mi. Všetko, čo povedala, bolo "Mám ohľadom neho zlý pocit." Myslela som si, že sa len prehnane starala, ale ja ju vždy poslúchla, takže som sa od neho držala čo najďalej. Toho leta som ja a moji kamaráti postavili v lese za domom bunker. Bola to len schátraná chatka, ktorú sme dali dohromady z nejakých dosiek a kusov dreva, ktoré boli okolo. Jedného dňa som prišla zo školy a zistila, že bunker niekto opravil a všetko dal dohromady tak, že to vyzeralo ako ozajstná chatka. Malo to okná, dvere proste všetko. Dokonca tu bola poštová schránka s mojím menom zvonku. Vnútri bol list, ktorý ako som zistila, keď som ho otvorila, bol od Nicka. "Drahá Jessie, tvoj bunker vyzeral, ako že bol rozpadnutý, tak ma napadlo ho opraviť. Dúfam, že sa ti páči. Myslím si, že je super, že bývame vedľa seba. Tvoj Nick. " Mala som za to, že to bolo fakt cool, tak som mu hneď napísala list ako poďakovanie a dala som mu ho do poštovej schránky. Ďalší deň som dostala odpoveď. Bola fakt dlhá a plná divných vecí. Povedal, že so mnou chce byť navždy môj najlepší kamarát a že sa nemôže dočkať, až mi bude 18 a budem sa môcť k nemu presťahovať, aby sme boli spolu. Taktiež tam poznamenal, že moja mama len šalela a že sa nás snažia držať ďalej od seba. Najdivnejšie na tom bolo, že tam napísal, že by mi nikdy neublížil, ale že ma nenechá, aby sa ma niekto dotkol. Nemám ani páru o tom, čo tým myslel. Nejakú dobu mi trvalo, než som to dočítala, ale keď už som bola na konci, prišla domov mama. Musela som jej nechať si to prečítať, a povedala mi, že sa jej z toho urobila husia koža. "Prečo 34 ročný dospelý chlap píše list 13 ročné dievčatku?" Vykríkla. Ihneď zavolala políciu, a keď policajti prišli do nášho domu a prečítali si list, zverili sa nám, že Nicka pred nedávnom prepustili z väzenia. Hneď ďalší deň bol zadržaný a poslaný do väzenia. Mama mi povedala, že ho tam nechajú na dva roky. Zanedlho potom začala mama dostávať listy od Nicka. Bol v nich naštvaný a používal veľa sprostých slov. Furt sa pýtal, prečo klamala polícii a že veľmi dobre vie, že ho milujem. Keď mama ukázala list na políciu, rozhodli sa mu predĺžiť trest o ďalší rok. A listy prestali chodiť. Ako plynul čas, už som na celú vec ohľadom Nicka zabudla. A potom, jedného dňa, keď som sa vracala zo školy a šla som po príjazdovej ceste, zbadala som ho na dvore, ako na mňa zíza. Vydesilo ma to tak, že som ihneď vbehla do domu a buchla som za sebou dverami. Moje srdce búšilo ako o život a triasla som sa ako osika. Bol to začiatok nočnej mory. Sledoval ma každý deň. Kedykoľvek som vyšla von, videla som, ako na mňa zíza s tým zvláštnym úsmevom na tvári. Bol to príšerný pocit. Cez deň i noc, vyzeralo to, že odo mňa nedokáže odtrhnúť oči. Strach z toho, že neviem, čo je schopný urobiť, bol príšerný. Bolo to ako žiť v hororovom filme. Jedného rána mama našla pred dverami nášho domu sedieť plyšového medvedíka. Ktorý na sebe mal moje meno. Polícia povedala, že nie je nič, čo s tým môžu urobiť, keďže nie je žiadny dôkaz, že to má spojitosti s Nickom. Pripadala som si ako väzeň vo svojom vlastnom dome. Plazila som sa po zemi, keď som išla okolo okien, aby ma náhodou Nick nevidel. O pár dní neskôr som išla do školy. Akonáhle som nasadla do auta, zbadal som ho o pár áut ďalej, ako na mňa pozerá. Keď som naštartovala a vycestovala z parkoviska, začal ma sledovať. Nevedela som, čo má v pláne. Ale vedela som, že musím okamžite preč.

Ešte nikdy v živote som nebola tak vydesená. Furt bol nalepený na mojom aute a ja som túžila len po tom, aby som sa odtiaľ dostala. Pridala som plyn a išla som k babičke. Keď som prišla na miesto, nasledoval ma aj tam, ale keď zbadal moju babičku, zmizol. Moja mama to nahlásila na políciu a oni povedali, že on sám porušuje svoj zákaz vychádzania. Takže ho poslali späť do väzenia. Ale rovnako som vedela, že toto nie je koniec. Bola som objektom jeho obsesie a on neprestane, kým nedostane to, čo chce. Očakávala som to najhoršie, ale to čo sa stalo, ma zasiahlo oveľa viac. Mama dostala telefonát od polície, ktorá jej oznámila, že Nick bol pustený. Okamžite mi zavolala do školy, aby ma na to upozornila. Nemohla som tomu uveriť. Bola som vydesená na smrť. Predsa len som to bola ja, kto ho dostal do väzenia. Teraz bude naštvaný a ja sa bojím, že po mne pôjde. S mamou sme ešte v ten deň opustili dom a nikdy sme sa nevrátili. Na nejakú dobu sme bývali v hoteli, kým sme sa nerozhodli nájsť si nejaký nový dom. Ale stále sme boli na úteku. Vážne som si myslela, že ma zabije. Bola som vystrašená ... mŕtva desom. Ak ma nenájde, nemôže ma ani zabiť. Tak som sa schovávala ďalej. Sudca dal Nickovi ďalšie 2 a pol roka vo väzení. Ale oproti tomu, ako vydesil mňa a moju mamu, to bolo nič. Keď sa dostane von, bude mi 18 a ja sa bojím, že po mne pôjde ďalej. Vedela som, že nikdy neprestane. Táto skúsenosť ma veľmi zmenila. Už nie som to šťastné dievčatko, ktoré som kedysi bola. Už nikomu neverím. Proste si myslím, že budem musieť dospieť rýchlejšie ako ostatní. Bola som dievča od vedľa, ktorá žila vedľa prestrojeného diabla. A stále budem mať ten zožierajúci pocit, že ma niekto sleduje.